Krajské osvetové stredisko pozýva širokú verejnosť na výstavu Hrdoše fotografky Lindy Kiskovej Bohušovej a etnológa Patrika Raga. Prostredníctvom portrétov žien zo slovenskej obce Selenča vo Vojvodine približuje svet, v ktorom tradičný odev nie je iba pripomienkou minulosti, ale dodnes prirodzenou súčasťou každodenného života.
Názov výstavy Hrdoše vychádza z hovorového výrazu používaného medzi vojvodinskými Slovákmi v Srbsku. Je odvodený od slova hrdá a označuje ženu, ktorá svojou upravenosťou a spôsobom obliekania pôsobí veľkolepo a obdivuhodne. Ako hrdoše sa označujú najmä ženy staršej generácie nosiace tradičný odev, ktoré sa rady pekne stroja, fintia a dbajú na svoj vzhľad i úpravu odevu.
Odev ako súčasť každodennosti
Selenča je slovenská obec vo Vojvodine v Srbsku. Slováci sa tu začali usádzať v roku 1758 a počas viac ako dvoch a pol storočia si zachovali svoj jazyk, zvyky a mnohé prejavy tradičnej kultúry. Osobitosťou tejto obce je spolužitie slovenského evanjelického a rímskokatolíckeho vierovyznania. Obe spoločenstvá si vytvorili vlastné kultúrne osobitosti, ktoré možno dodnes pozorovať aj v tradičnom odeve.
Práve tradičný odev patrí k najviditeľnejším znakom Selenče. Nie je iba súčasťou folklórnych vystúpení či sviatkov. Pre vyše štyridsať miestnych žien je dodnes ich bežným odevom. Nosia ho doma, pri práci, pri návštevách, do kostola i počas významných udalostí.
V Selenči ich poznajú ako sedliačky. Sú to ženy, ktoré sa aj napriek modernej dobe „neprezliekli“ do konfekčných šiat a tradičný spôsob odievania ich sprevádza po celý život. Najmladšie z nich patria ku generácii narodenej v 50. rokoch 20. storočia. Sú poslednými predstaviteľkami sveta, v ktorom kroj nepatril iba k sviatkom a slávnostiam, ale ku každodennému životu.
Odev, ktorý sa mení spolu so ženou
Odev, ktorý dnes nosia, však nie je nemenným obrazom minulosti. Menil sa spolu s nimi a so svetom, v ktorom žili. Odevné súčasti sa postupne menili a k nim pribúdali aj rôzne blúzky, tričká, kabelky či módna obuv. Látky na nové sukne si tieto ženy prinášali zo Slovenska, Rakúska, Nemecka, Ameriky či Austrálie. Každá chcela byť originálnou.
V širokých sukniach ženy prežili celý život – pracovali, chodili na svadby i pohreby, cestovali do mesta, jazdili na bicykloch či traktoroch a niektoré v takomto odeve dokonca šoférovali automobil.
Pre svoje nositeľky nebol kostýmom ani pripomienkou dávnej minulosti. Bol a zostáva ich vlastným odevom a zároveň znakom toho, kým sú. Prostredníctvom neho môžu vyjadriť svoj vkus, príslušnosť ku komunite, ale aj hrdosť na svoj slovenský pôvod.
Dnes ich zostáva čoraz menej. Samy si uvedomujú, že patria k poslednej generácii, ktorá tento spôsob odievania ešte žije prirodzene a každodenne. To, čo bolo po celé generácie samozrejmosťou, sa tak pred našimi očami stáva vzácnosťou.
Tieto portréty a výstava sú poctou ich jedinečnosti, životným príbehom a svetu, ktorý s nimi postupne odchádza.
Vernisáž výstavy Hrdoše sa uskutoční v sobotu 17. októbra 2026 a jej súčasťou bude bohatý sprievodný program venovaný tradičnej kultúre vojvodinských Slovákov. Návštevníci sa môžu tešiť na hudbu, tanec, tradičný odev, diskusiu s autormi výstavy ako i ochutnávku tradičných pochúťok vojvodinských Slovákov.
Výstavu si návštevníci môžu pozrieť do konca októbra 2026. Jej časť bude zároveň presunutá do V-klubu v Bratislave, kde bude súčasťou podujatia Odev náš, ktoré sa uskutoční 24. a 25. októbra 2026 a bude venované tradičnému odevu, jeho výrobe, výzdobe a uchovávaniu vedomostí a zručností spojených s jeho zhotovovaním.
